Shalom Sharabi
From Wikipedia, the free encyclopedia
Nombre nativo
שר שלום שרעבי
Fallecimiento
18 de enero de 1777
Jerusalén (Imperio otomano)
Jerusalén (Imperio otomano)
Sepultura
Cementerio judío del Monte de los Olivos
| Shalom Sharabi | ||
|---|---|---|
|
| ||
| Información personal | ||
| Nombre nativo | שר שלום שרעבי | |
| Nacimiento |
1720 Taiz (Yemen) | |
| Fallecimiento |
18 de enero de 1777 Jerusalén (Imperio otomano) | |
| Sepultura | Cementerio judío del Monte de los Olivos | |
| Religión | Judaísmo | |
| Información profesional | ||
| Ocupación | Rabino y rosh yeshivá | |
| Cargos ocupados | Rosh yeshivá | |
| Alumnos | Jaim Yosef David Azulai | |
| Obras notables |
Derech Shalom Emet ve-Shalom Nahar Shalom Rehovot ha-Nahar Sidur Kavanot HaRashash | |
| Afiliaciones | Beit El Kabbalist yeshiva | |
Sar Shalom Sharabi (en hebreo: שר שלום שרעבי), también conocido como Rashash, Shemesh o rabino Shalom Mizrahi Sharabi (Shara'b As Salam, Yemen, Imperio otomano, 1720-Jerusalén, Imperio otomano, 1777), fue un rabino yemenita, un cabalista, un jazán y un maestro de la halajá (la ley judía).
De mayor fue el director de la yeshivá y sinagoga Beit El, ubicada en la ciudad vieja de Jerusalén. Su hija se casó con el rabino Chaim Abraham Gaguin de Jerusalén, el tatarabuelo de Shem Tov Gaguin, el Keter Shem Tov. Su nieto fue el rabino mayor Chaim Abraham Gaguin.[1]